Dnes sa čoraz viac hovorí o tom, že ak má byť vzdelávanie úspešné a efektívne, deti (žiaci) musia mať v prvom rade vytvorené priateľské, bezpečné a podnetné prostredie.
Spomínané aspekty v sebe zahŕňa slovo wellbeing – duševná pohoda a celkové prosperovanie. Tento termín sa skloňuje aj v súvislosti s novou kurikulárnou reformou a dokonca je ústredným prvkom dokumentov štátnej školskej inšpekcie. Školy však v súčasnosti len zriedka dokážu naplniť všetky potreby detí, ktoré zastrešuje pojem wellbeing. Mnohé majú nedostačujúce vybavenie a trpia personálnou poddimenzovanosťou. Kvalitní učitelia jednoducho chýbajú a ak sú, často sa boria s byrokraciou a v triede majú priveľa žiakov.
Domáce vzdelávanie sa v prvom rade sústreďuje na dieťa – reflektuje jeho potreby, vzdelávanie prispôsobuje jeho tempu a záujmom, preferuje kvalitu nad kvantitou a jeho výhodou je možnosť poskytnúť dieťaťu skutočne individuálny prístup. Preto vytvára lepšie predpoklady na efektívne vzdelávanie. Toto tvrdenie nám pomôže podložiť koncept PERMA – teória šťastného života.
Čo je model PERMA
V roku 2012 psychológ Martin Selingman predstavil hypotézu (model) PERMA, ktorá opisuje, čo je podmienkou šťastia a spokojnosti človeka a celkového prosperovania osobnosti, čiže čo je podmienkou wellbeingu. Model PERMA tvorí päť psychologických prvkov ovplyvňujúcich šťastie. Jednotlivé prvky sú reprezentované písmenami názvu PERMA:
P – positive emotion (pozitívne emócie)
E – engagement (zaujatie, záujem, angažovanosť)
R – relationship (pozitívne, dobré medziľudské vzťahy)
M – meaning (zmysluplnosť)
A – accomplishment (výsledky a úspech)
Pozitívne emócie
Emócie sú jedným zo základných prejavov ľudskosti. Ovplyvňujú nás od narodenia až po smrť. Častokrát určujú, kým sa staneme – akí budeme úspešní, ako budeme vychovávať svoje deti, kým sa ony stanú, ako budú vnímať svoje okolie. Pozitívne emócie nás vedú vpred, motivujú, inšpirujú, sú kľúčom ku kreativite a tvorbe, sú základom odhodlania a vytrvalosti.
Platí to aj pre deti – keď sú obklopené prijímajúcou a bezpečnou spoločnosťou, ich napredovanie v živote je rýchlejšie a vzdelávanie efektívnejšie. Zároveň im samotné vzdelávanie prináša ďalšie pozitívne emócie, a tak ich motivuje učiť sa a zlepšovať sa ďalej.
Prostredie tvorené pozitívnymi emóciami pomáha vyrovnávať sa aj s negatívnymi emóciami, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou života. Prevaha pozitívnych emócií nám umožňuje otvorene vnímať priestor okolo seba, ovplyvňuje schopnosť učiť sa a samozrejme zabezpečuje naše duševné aj fyzické zdravie.
Zaujatie, záujem a angažovanosť
Jedným z cieľov empatického a slobodného vzdelávania je umožniť dieťaťu nájsť to, čo ho baví a umožniť mu jeho talent rozvíjať. Tým nachádza samo seba, nachádza v živote radosť a aj spôsob odreagovania sa (vypustenia pary), stáva sa úspešným. Súčasný školský systém ale preferuje uniformnosť – všetky deti istého veku sa učia v rovnakom čase to isté bez prihliadnutia na jedinečnosť a záujmy každého z nich, čo vedie k priemernosti. Po vyučovaní deťom častokrát ostáva už len málo času na rozvoj vlastného záujmu, na ponorenie sa do svojho sveta a to môže naopak viesť k frustrácii. Naopak ak ten priestor je – a domáce vzdelávanie ho v podstate neobmedzene poskytuje – dieťa získava sebaistotu a dosahuje dobré výsledky – akademické, umelecké, športové, alebo jednoducho sa deti zlepšujú vo svojich kognitívnych schopnostiach, napredujú (úspešní domškoláci).
Dobré vzťahy
Človek je sociálna bytosť a k svojmu životu potrebuje dobré sociálne kontakty a väzby bez ohľadu na to, či je introvert alebo extrovert. Dobré vzťahy vytvárajú prijímajúce a podporujúce prostredie, pomáhajú prekonávať prekážky a zvládať náročné obdobia. Dobré sociálne vzťahy dokonca podľa viacerých štúdií predlžujú život. Negatívne vzťahy naopak znižujú sebavedomie, vytvárajú stres a podporujú strach zo zlyhania.
Škola vytvára stresujúce prostredie zamerané na výkon a duševná pohoda jednoducho nie je náplňou bežného rozvrhu. Deti, žiaľ, častokrát zažívajú šikanu. Pandémia vytvorila na deti, a najmä dospievajúcu populáciu, veľký tlak. Dobré vzťahy a zameranie sa na mentálne zdravie na úkor mechanického vyučovania by preto bolo skutočne namieste. Priestor na efektívny rozvoj mäkkých zručností (soft skills) opäť poskytuje individuálne vzdelávanie.
Zmysluplnosť
Hľadanie zmyslu života je náplňou veľkého percenta psychologických a motivačných kníh na pultoch kníhkupectiev. Je to téma celej generácie ľudí. Namiesto hľadania v dospelosti by sme sa mali sústrediť na detstvo a na to, aby sme ten zmysel našli už počas dospievania. Aby sme robili veci, ktoré nám zmysel dávajú a sú odôvodniteľné pre náš život.
Vyučovanie zastaraných informácií, dôraz na nekonečné memorovanie a ignorovanie charakteru doby prináša frustráciu z premárneného času. V kombinácii s náročnosťou doby, v ktorej dnes žijeme (vojny, pandémia), je alfou a omegou sústrediť sa na zmysluplnosť aktivít, aby sme neupadali do apatie, ale naopak, aby sme mali vnútornú motiváciu pokračovať v našej práci a deti v učení.
Množstvo mechanicky nadobudnutých vedomostí, v dnešnej dobe už kvantitou neobsiahnuteľných, nám neprinesie spokojnosť v živote, pokiaľ sa nebudeme učiť tieto informácie selektovať, prepájať, rozlišovať pravdivé od klamlivých a spracúvať ich v náš prospech (digitálna gramotnosť). Vedieť vyhodnocovať dianie okolo seba pomáha spolu s ostatnými spomínanými aspektami vykonávať vedomé rozhodnutia a viesť naplnený a plnohodnotný život.
Európska únia predstavila v roku 2018 vzdelávací rámec LifeComp (life competence) – kompetencie potrebné pre úspešný život v spoločnosti. Tieto kompetencie sú kľúčové pre osobné naplnenie a spokojnosť, osobný rozvoj a vzťahy, naučenie sa, ako sa učiť a byť zamestnateľný – ako kľúče k nášmu zaradeniu sa do spoločnosti a (aktívnej) účasti na dianí v spoločnosti. Základnými aspektami rámca LifeComp preto sú sebaovládanie, flexibilita, wellbeing, empatia, komunikácia, spolupráca, vôľa neustále napredovať, kritické myslenie a manažovanie vzdelávania.
Všetky tieto aspekty sú v súlade s modelom PERMA a zároveň sú dôvodom, prečo mnoho rodičov volí domáce vzdelávanie pred klasickou dennou dochádzkou detí do školy. Tieto aspekty totiž nie sú súčasťou aktuálneho vzdelávacieho kurikula. Minimálne nie v praxi. Hoci sú také zásadné.
Výsledky a úspech
Úspech a dobré výsledky prinášajú so sebou radosť, pocit zadosťučinenia z vynaloženej námahy, dvíhajú sebavedomie, posúvajú nás vpred, bránia stagnácii. Deti so silnou vôľou dokážu podávať dobré výsledky aj v sťaženom prostredí, avšak základom každého úspechu, ktorý prináša dlhodobú radosť, je vnútorná motivácia prameniaca z už vyššie spomenutých aspektov modelu PERMA. Byť úspešným a zároveň šťastným totiž nie je samozrejmé.
Domáce vzdelávanie a PERMA
Domáce vzdelávanie je vďaka svojim špecifikám oproti klasickému dennému vzdelávaniu predurčené efektívne napĺňať všetky body konceptu PERMA. Domáce vzdelávanie nie je vždy prechádzka ružovou záhradou, avšak my, domškolácki rodičia, vieme, prečo sme si túto cestu zvolili – sumarizuje to práve tu popísaný model PERMA, model pozitívnej psychológie, ako aj európsky rámec LifeComp.
Netreba však zabúdať, že nemalú časť domškoláckych rodín tvoria také rodiny, ktoré si domáce vzdelávanie museli zvoliť, pretože škola ich deťom nedokázala zabezpečiť podmienky inklúzie, rovnoprávnosti alebo jednoducho prijateľnú formu vzdelávania (nútený homeschooling). V takom prípade je existencia individuálneho vzdelávania ešte dôležitejšia a tu patrí naša vďaka všetkým kmeňovým školám, ktoré individuálne (domáce) vzdelávanie podporujú a umožňujú tak deťom učiť sa slobodne a pripravovať sa tak na skutočný život.
Vieme, že wellbeing a učenie sa sú spojené nádoby, bez ktorých žiaci nedokážu dosahovať maximum svojho vzdelávacieho potenciálu. Opierajúc sa o definíciu wellbeingu ako „stavu, v ktorom je možné v podporujúcom a podnetnom prostredí plne rozvíjať fyzický, kognitívny, emocionálny, sociálny a duchovný potenciál a žiť s ostatnými plnohodnotný a spokojný život“, veríme, že takéto prostredie dokáže dnes na Slovensku vytvoriť predovšetkým domáce vzdelávanie.
Prečítajte si tiež…
Prečítajte si tiež…
20
0
20
20
