Dunaj – naša najväčšia rieka a európsky veľtok. Preteká nielen Slovenskom, ale ďalšími 9 krajinami. Je významnou dopravnou tepnou Európy. Ovplyvňuje rozsiahle lužné a vodné ekosystémy. Vytvára značné zásoby pitnej vody. A má veľký hospodársky význam. V tomto článku sa pozrieme na viaceré zdroje, pomocou ktorých si v domácom vzdelávaní nielen pripomenieme tento deň, ale aj sa pomocou nich veľa naučíme.
Prečo 29. jún?
29. júna v roku 1994 bol v Sofii podpísaný „Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja“. Jeho cieľom je prispieť vzájomnou spoluprácou všetkých krajín v povodí Dunaja k zlepšeniu kvality vôd. Slovenská republika uvedený dohovor ratifikovala koncom roka 1997. Dohovor vstúpil do platnosti 22. októbra 1998 a pri príležitosti 10. výročia podpísania dohovoru medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja vyhlásila 29. jún za Medzinárodný deň Dunaja. Tento sviatok podporuje Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj (ICPDR) aj Európska únia.
Dunaj a fakty o ňom
Dunaj je medzinárodná veľrieka a v súčasnosti je symbolom integrácie Európy a tradičnej spolupráce podunajských štátov na poli hospodárstva, obchodu, vedy a techniky, kultúry a športu. Je druhou najdlhšou riekou Európy, meria 2 860 km (najdlhšia je Volga). Povodie, z ktorého zbiera a odvádza vody do Čierneho mora, má rozlohu 817 000 km2. To predstavuje skoro desatinu plochy celej Európy, a zahŕňa spolu 18 krajín.
Mnohé fakty možno vyčítať z mapy alebo s pomocou mapy odmerať, vypočítať… Preto neváhajte otvoriť si s deťmi mapu Európy, klásť si otázky a zoznam nižšie berte ako kľúč správnych odpovedí.
- pramení v Čiernom lese v Nemecku
- vzniká sútokom riek Breg a Brigach
- je druhou najdlhšou riekou v Európe, meria 2860 km
- v povodí Dunaja žije spolu 115 miliónov obyvateľov
- približne 20 miliónov ľudí je závislých od Dunaja ako zdroja pitnej vody
- slovenský úsek Dunaja meria 172 km
- na 142 km tvorí hranicu s Maďarskom a na 8 km s Rakúskom
- na Slovensku sa doňho vlievajú rieky Morava, Váh, Hron, Ipeľ
- v minulosti tvoril severnú hranicu Rímskeho impéria
- vytvára dve delty – vo svojom ústí a vnútrozemskú
- preteká 10 krajinami: Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko, Ukrajina
- preteká štyrmi hlavnými mestami: Viedeň, Bratislava, Budapešť, Belehrad
- je splavný od nemeckého mesta Ulm až po deltu.
- má veľký ekonomický význam pre Európu (doprava tovarov, priemysel, turistický ruch)
- na Dunaji je postavených viac ako 700 priehrad
- najväčšia priehrada na Dunaji sa nazýva Železné vráta a nachádza sa na srbsko-rumunskej hranici
- je súčasťou 17 chránených území vrátane národných parkov a rezervácií
- je domovom najväčšej európskej sladkovodnej ryby – vyzy veľkej
- vlieva sa do Čierneho mora
Dunaj včera a dnes – vlastiveda a geografia
Dunaj má na Slovensku viacero bočných ramien. S najväčším z nich, Malým Dunajom, vytvára vnútrozemský ostrov Žitný ostrov. Ten je zásobovaný vodou a živinami, vďaka ktorým sa tam nachádzajú najúrodnejšie pôdy na Slovensku.
Dunaj mal aj v minulosti veľmi významnú úlohu ako hraničná rieka. Na západnom Slovensku chránil Bratislavu aj Devín, na juhu komárňanská pevnosť strážila Rakúsko-Uhorsko pred tureckými a tatárskymi nájazdmi. Ešte ako nespútaná rieka však pomerne často menil svoje koryto. Dôkazom je napríklad Dunajská ulica či Rybné námestie dnes v srdci Starého Mesta v Bratislave. Petržalku tvorilo viacero vnútrozemských ostrovov obkolesených prietočnými ramenami. Dnes má Dunaj v Bratislave spevnené koryto. Kadiaľ tiekol v minulosti, je vidieť na historických mapách, kde je možné si prezerať to isté územie v rôznych obdobiach.
Chránené územia na Dunaji – prírodopis
Na Slovensku máme v rámci dunajských území vyhlásené „len“ CHKO Dunajské luhy (v rámci neho Územie európskeho významu Dunaj). Už dlhšie však ochranári u nás požadujú v záujme väčšej ochrany tohto územia vyhlásiť toto CHKO za národný park, podobne ako je to v susednom Rakúsku – Nationalpark DonauAuen či v Maďarsku Duna–Ipoly Nemzeti Park. Všetky krajiny, ktorými Dunaj preteká, majú jeho brehové porasty, lužné lesy či okolité biotopy zaradené medzi územia s vyšším stupňom ochrany, než u nás. Môžete si vyskúšať starší kvíz na webe ŠOP SR (odpovede je potrebné dohľadať na internete).
CHKO Dunajské luhy
Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (ŠOP SR) sa nachádza pri toku rieky Dunaj od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Oblasť pozostáva z piatich samostatných častí Podunajskej nížiny. Predstavuje významný biotop vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá, volavka purpurová a iné. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím (IBA). Celé územie CHKO Dunajské luhy je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia).
Dunajské luhy sú výnimočným územím nielen z pohľadu biodiverzity, ale najmä pre ich vodočistiacu a vodozádržnú funkciu. Mnohé medzinárodné i domáce projekty sa dnes zameriavajú na obnovu a revitalizáciu týchto biotopov – na Slovensku patrí medzi najvýznamnejších aktérov organizácia BROZ, ktorá zastrešuje alebo spolupodieľa sa na mnohých projektoch s cezhraničnou spoluprácou. Podarilo sa jej presadiť aj obnovu pravidelných (teraz už riadených) sezónnych záplav, ktoré sa po výstavbe VD Gabčíkovo už nekonali a naše lužné lesy tak pomaly vysychali. Video k téme Dunaja a jeho luhov nájdete na konci tohto článku. BROZ ponúka viacero zaujímavých exkurzií, najčastejšie do blízkeho okolia Bratislavy.
Ekocentrom, ktoré stojí za návštevu a zameriava sa na krajinu dunajských luhov, je Ekofarma na Veľkolélskom ostrove. Práve tu BROZ realizuje projekt obnovy tradičnej pastvy, pomocou ktorej pomáha zachovať nielen kultúrnu krajinu, ale aj časť našej histórie a kultúry obhospodarovania lužnej krajiny (časť Z histórie po súčasnosť). Ostrov je aj samostatným Územím európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov. Môžete si vypočuť podcast o Veľkolélskom ostrove. Rovnako odporúčame exkurziu do Strediska environmentálnej výchovy Dropie pri Veľkej Olči.
Vyza veľká
V Dunaji nájdeme okrem množstva iných rýb aj vyzu veľkú (Huso huso), najväčšiu sladkovodnú rybu, ktorá kedysi plávala aj v slovenskej časti toku Dunaja. Vyzy dosahujú dĺžku až 8,5 metra a vážiť môžu aj 1000 kg. Najväčšia ulovená vyza vážila dokonca 1 571 kíl. Aká veľká vyza je, možno vidieť napríklad v Schloss Orth. Zámok je environmentálnym centrom národného parku DonauAuen neďaleko za našimi hranicami s Rakúskom, kde majú jej model. Dnes už však vyza v našich vodách chýba, a to v dôsledku vybudovania vodnej nádrže Železné vráta na srbsko-rumunských hraniciach, ktorá vytvorila pre vyzu neprekonateľnú bariéru. Za živou vyzou je teda potrebné vycestovať k dolnému toku Dunaja ďaleko za naše hranice, alebo napríklad do ZOO parku vo Vyškove v ČR, kde ju chovajú.
Delta a vnútrozemská delta – geografia a dejepis
Čo je to delta? Delta je rozvetvené ústie rieky do jazera, mora, oceánu alebo inej vodnej plochy. Typickým znakom riečnej delty je ukladanie naplavovaného materiálu – sedimentácia naplavenín, čím dochádza k vetveniu hlavného toku rieky do mnohých ramien a kanálov (zážitkovú reportáž z výletu do delty Dunaja si môžete prečítať napríklad tu). Dunajská delta je so svojou rozlohou 3500 km2 na území Rumunska a Ukrajiny najväčšou európskou riečnou deltou. Je ale aj najzachovalejšou deltou, a preto si v roku 1991 zaslúžila zápis na zoznam svetového dedičstva UNESCO (ďalšie zaujímavosti o Dunaji tu).
Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa tok rieky výrazne mení a jej spád náhle klesá. Táto zmena spádu zapríčinená predovšetkým tektonickým poklesávaním Podunajskej nížiny spôsobuje ukladanie materiálu a vznik brodov a sústavy ramien nazývanej vnútrozemská delta Dunaja. Riečisko i ramená Dunaja žili v minulosti vlastným životom až dovtedy, kým do jeho režimu nezačal zasahovať človek. Rieka obvykle pokojne tiekla úrodnou nivou, prívalové záplavové vody však tok zásadne menili v podstate každý rok. Voda podomieľala všetko, čo jej stálo v ceste – hrádze, ploty, hraničné medzníky, stromy, ale aj celé domy. Odnášala štrk, piesok, hlinu a úrodnú pôdu a na iných miestach ich znovu ukladala. Veľké povodne na Dunaji v minulosti boli jednou z príčin stavby Vodného diela Gabčíkovo.
Dunajské povesti – slovenský jazyk a literatúra
Vzhľadom na veľký historický význam Dunaja, dávne osídlenie jeho brehov a polohu hlavných miest je samozrejmé, že sa stal súčasťou mnohých foriem ľudovej slovesnosti. Najčastejšie ide samozrejme o rôzne dunajské povesti. No a najznámejšie sú Dunajské povesti napísané Máriou Ďuríčkovou.
Dunaj ako rieka sa spomína v mnohých národnobuditeľských piesňach, napríklad Mor ho! (Samo Chalupka), Boj na Dunaji (Janko Kráľ), Letí voda do Dunaja (Ján Botto), či iných textoch, napríklad v Obranných bojoch Ľudovíta Štúra. Dunajskou mytológiou sa obšírnejšie zaoberá Pavol Jelinek v tomto článku (pdf). Okrem toho nájdete Dunaj aj v diele Julesa Verna Dunajský lodivod a nesmieme zabudnúť ani na nedávnu klasiku Chlapci z Dunajskej ulice od Lúliusa Satinského.
Tu je zopár kníh s dunajskou tematikou – nielen obrazové publikácie, ale aj poézia, príbehy a detské knihy. No a netreba zabúdať, že Dunaj bol významnou súčasťou taktiky počas druhej svetovej vojny – ako prirodzená bariéra v postupe vojsk.
Dunaj je témou aj v mnohých ľudových piesňach: Dunaju, Dunaju, Pri Prešporku na Dunaji či Na Dunaji šaty prala, alebo česká Od Prešpurka k Dunaji, tam se chlapci scházejí či v moravskej piesni Za Dunaj, děvča, za Dunaj.
Lodná doprava – geografia, matematika, hospodárstvo
Vnútrozemská vodná doprava sa všeobecne považuje za konkurenčnú alternatívu cestnej a železničnej dopravy, lebo je oveľa ekologickejším druhom dopravy z hľadiska spotreby energie a emisií hluku a plynov. Zvýšenie podielu vodnej dopravy môže prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a k zmierneniu dopravných zápch v prístavných zónach. Vďaka jednej realizovanej plavbe je v našich podmienkach totiž možné (v porovnaní s inými druhmi dopravy) relatívne lacno prepraviť až 6 400 ton nákladu, čo sa vyrovná objemu nákladu 320 plne naložených kamiónov. Nevýhodou je naopak časová náročnosť tohto druhu prepravy.
Tipy na aktivity
Výlety do dunajských ekocentier
Prechádzka lužným lesom so sprievodcom
Obrátiť sa môžete na tieto organizácie: Daphne, Ekocentrum TIK, BROZ, SEV Dropie
Náučné chodníky
- Na dobrej stope (Malinovo)
- NPR Číčovské mŕtve rameno
- Rusovce – Rusovský kanál
- Lesnícky NCH Dunajskými luhmi (Gabčíkovo)
- Dunajský náučný chodník (Kalinkovo)
- Biskupické luhy (BA – Podunajské Biskupice)
- Prírodovedný NCH (Kráľová pri Senci)
- Od mlyna k mlynu (Tomášikovo)
- Lodný mlyn a jeho okolie (Kolárovo)
- Príbeh krajiny (Zemianska Olča)
Podrobnosti o vymenovaných náučných chodníkoch nájdete na webe naucnechodniky.eu
Niečo na prečítanie, vypĺňanie, hru
- Pracovný list v češtine, geografia (na zakúpenie, ČR)
- Náučná (odborná) prezentácia o Dunaji na slovensko-rakúskom pomedzí
- prezentácia o význame Dunaja pre Bratislavu s dôrazom na záplavy
- Popis povodňových stupňov a možnosť skúmania hraníc, kam až siahali záplavy v teréne. Čo robiť počas záplav, na čo všetko záplavy vplývajú a pod.
- Rozsiahly text k povodniam
- Vyskúšajte aj online hru Pozor, povodeň!, ktorá bola vytvorená za účelom vzdelávania ku geografii.
Tipy na videá
Dunaj – Hľadanie čistej vody, Ľudovít Hanák, 2008
Prečítajte si tiež…
20
0
20
20
