Jedenásťročný domškolák navrhol obrázok na tričká OZ DVS

René má jedenásť rokov, je piatak a na domácom vzdelávaní je od začiatku – teda od narodenia. Má pomerne široký záber záujmov a kolekcia domškoláckych tričiek a tašiek OZ DVS 2023 nesie jeho dizajn. Porozprávali sme sa s ním o tom, ako obrázok vznikol a aj o domácom vzdelávaní.

Ako si sa dostal k možnosti vytvoriť dizajn na tričká OZ DVS?

Mamka robí v OZ DVS. Vedel som, že OZ DVS nemá jedného profesionálneho dizajnéra, ktorý každý rok dizajnuje niečo, ale že je to komunita ľudí a oni medzi sebou vždy našli niekoho. Na tento rok sa hľadal nový dizajnér, tak som si povedal, že by som si mohol urobiť nejaký svoj kreatívny dizajn, keďže mám v hlave veľa nápadov – obrázkov, plagátov a dizajnov. Potom sa zrodil nápad a Rada OZ DVS ho aj vybrala spomedzi ďalších dvoch návrhov.

Ako dlho Ti trvalo vymyslieť tento dizajn, alebo ako dlho si ho nosil v hlave?

Vymyslel som ho dosť rýchlo. Nebolo to tak, že by som si k tomu sadol a robil na tom napríklad týždeň. Keď sa naskytla príležitosť, že môžem urobiť svoj dizajn na tričko, tak som to využil a keďže som mal také bláznivé obdobie, tak mi možno v priebehu minúty napadlo spraviť takú škvrnu a okolo nej rôzne veci a v strede napísané „domáce vzdelávanie“. Takže to bolo asi ono. Takéto nápady mávam aj častejšie.

Ako si prišiel práve na machuľu s rôznymi predmetmi?

Pri dizajne na tričko o domácom vzdelávaní je treba zobraziť symboly toho domáceho vzdelávania a mal som pocit, že machuľa to domáce vzdelávanie vyjadruje. V škole to nie je tak ako na domácom vzdelávaní, že človek môže byť voľný, môže si kresliť, čo chce, môže si vytvárať nové veci, ako chce, ale je to také zavreté. Nemôže sa tam robiť veľký neporiadok, alebo vytvárať si veci podľa seba, tam sa vždy ide podľa toho, čo povie učiteľ. Domáce vzdelávanie je aj o takej voľnosti a pre mňa jeden zo symbolov domáceho vzdelávania je taká voľnosť, sloboda robiť si, čo práve chcem a práve tá machuľa mi to tak symbolizuje. Má taký hocijaký tvar, to znamená, že nemusí byť perfektná a aj na domácom vzdelávaní môžeme robiť chyby a nemusíme sa báť, že pri chybe príde nejaký trest, ale že sa z nej môžeme poučiť. Neviem celkom do podrobna vysvetliť, prečo práve machuľa. Je to taký môj pocit.

A máš so životom v škole nejakú skúsenosť?

Trochu áno. Chodím do ZUŠ a keď som bol prvák, chodil som päť mesiacov popoludní na angličtinu do školy u nás v dedine.

Podľa čoho si vyberal jednotlivé predmety vnútri machule?

Určite som tam nechcel dávať učebnice – to nie je veľmi symbol domáceho vzdelávania. Jasné, že domškoláci si môžu ísť aj takou učebnicovou cestou, ale podľa mňa väčšina ide tou neučebnicovou cestou. Vybral som tam také výskumné a vedecké predmety. Veľa detí chodí na rôzne krúžky a má rôzne koníčky, takže som tam dal napríklad hudobné nástroje. Ja hrám na klavíri, ale ten som tam nedával. Symbolom hudby je pre mňa gitara, preto som ju tam dal. A tiež som tam dal šport, keďže šport na domácom vzdelávaní nie je obmedzovaný školou a tiež si ho môžem robiť, kedy chcem.

Ktorý zo symbolov vo vnútri machule Ti je najbližší a prečo?

Ťažko povedať. Je to také spojenie rôznych symbolov, ktoré pre mňa znamenajú domáce vzdelávanie. Ale tie hlavné sú asi šport, hudba a veda a výskum. To sú tri hlavné veci, ktoré pre mňa predstavujú domáce vzdelávanie.

V akom programe si pracoval?

Robil som to na mamkinom počítači v programe ako PowerPoint, ale od Apple. Volá sa Keynote. Bolo to pre mňa nové v porovnaní s PowerPointom, ktorý používam na tvorbu prezentácií do portfólia. Takže sem-tam som sa spýtal, čo a ako funguje, ale inak išlo všetko v pohode. Na taký jednoduchý obrázok to stačí.

Do akej miery sa tomu venuješ? Urobil si takých dizajnov už viac?

Tak na tričko to bol prvý dizajn. Nevenujem sa dizajnovaniu cielene, nejako to neštudujem. Ale už som mal zo školy zadania vytvoriť nejaké plagáty a vždy ma to bavilo a dokázal som ich vytvoriť dosť rýchlo. Robil som ešte plagát na Akadémiu domáceho vzdelávania.

Čo pre Teba znamená domáce vzdelávanie?

Keď sa povie domáce vzdelávanie, tak si predstavím, že mám zo svojej školy stanovené nejaké základné ciele, že toto mám zvládnuť za polrok a môžem si ich plniť, ako chcem. Môžem si urobiť za jeden deň viac, alebo si to rozvrhnúť, že každý deň si spravím malý kúsoček. A hlavne to môžem robiť hocijakou formou. V škole majú deti predpísané, akou formou a čo presne majú robiť: „Toto sa uč takto.“ V domácom vzdelávaní v tom má človek takú voľnosť. Základom je to, čo škola požaduje, ale len v takej základnej myšlienke. Doma si už potom môže človek postupovať podľa seba.

Povedz nám, čo Ťa baví tak celkovo a čo Ťa baví na domácom vzdelávaní.

Na domácom vzdelávaní sa mi páči voľnosť. Nie som ten typ, ktorý strašne rád šprtá školské veci a je úplný drtič, ale viem sa zariadiť tak, aby som vždy všetko stihol, ako mám. Venujem sa hre na klavíri, teraz som v treťom ročníku ZUŠ. Môj najväčší koníček je šport – horská cyklistika. Tej sa venujem od malička, od nejakých piatich rokov. Vtedy som bol na svojich prvých pretekoch a vyhral som druhé miesto. Myslím si, že to ma veľmi, veľmi motivovalo, a preto som pokračoval. Potom sme začali chodiť na väčšie súťaže a teraz chodím aj na celoslovenské a zahraničné preteky. Moje najlepšie umiestnenie v celoslovenskej súťaži je druhé miesto. Potom si sem-tam zahrám nejakú videohru. Raz až dvakrát za týždeň. Nie som gambler alebo niekto, kto by chcel hrať 24 hodín denne (smiech). Ale je to pre mňa tiež voľnočasová, oddychová aktivita. No a som obrovitánsky milovník Lega. Tam využívam tiež svoju kreativitu. Konštruovaniu venujem veľa času. Najradšej staviam autá, niekedy ma zas bavia rôzne mechanizmy a tak.

Tohtoročná kolecia tričiek je pomerne pestrofarebná. Ktoré tričko si si vybral Ty?

Najprv som si nevedel vybrať. Nakoniec vyhralo biele s tmavomodrou machuľou a zelené s bielou machuľou.

Ďakujeme za rozhovor!