Vynaliezavosť domškoláckych rodičov často nepozná hranice. Dôkazom toho je reportáž z letného denného tábora, ktorý pre (nie len) svoje deti zorganizovali domškolácki rodičia. Priblíži nám ho jedna z organizátoriek, Lucia Mešková.
Po pilotnom minuloročnom dennom tábore pre našich domškolákov, ktorý mal úspech doma i za hranicami (našich domovov), sme sa rozhodli aj leto 2024 spojiť príjemné s ešte príjemnejším – učenie s hrou.
Letný tábor sme si vymysleli a zrealizovali v domácej réžii prevažne mamičiek, no našli sa medzi nami aj aktívne účastní ockovia. Okrem domškolákov sa tábora zúčastnili bratranci, sesternice, susedia či kamaráti – spolu dvadsaťjeden detí vo veku od troch do dvanástich rokov. Široký vekový rozptyl sa nám osvedčuje po celý rok a na tábore to nebolo inak – staršie deti mladším pomáhali, mladšie od starších odkukávali (niekedy dokonca aj rozumné veci) a konfliktov na riešenie vznikalo minimum.
Témou tábora bol život Slovanov na našom území. Deti sa pohybovali naprieč storočiami od príchodu Slovanov na naše územie až po zánik Veľkej Moravy. V prvý deň sme sa venovali tradičnému životu našich predkov: deti z hliny, slamy, popola a dreva stavali modely zemníc, vyberali sme si slovanské mená, povedali sme si veľa o slovanských božstvách a mytológii, strave a odievaní, ale aj o neustálych hrozbách Avarov. Tie vyvrcholili v poobednom bojovom výcviku a víťaznom súboji, kedy sme porazili avarského vodcu a ukoristili jeho meč.
Druhý deň sa niesol v znamení neustálych správ v cudzích jazykoch, v latinčine a nemčine. Hľadali sme tlmočníkov, museli sme dešifrovať odkazy, v ktorých sme sa dozvedeli o Mojmírovi a Pribinovi, ale našli sme si aj čas na varenie kaše osladenej medom, ktorý sme získali od divých včiel ako praví brtníci. Poobede sme na behu Malého Dunaja našli poklad plný železných hrivien, za ktoré si deti nakúpili olovrant v našom pojazdnom slovanskom bufete.
Tretí deň sa začínal „svätou omšou“ v latinčine, ktorej sme nerozumeli a rozprúdila sa diskusia o tom, aké by to bolo, keby sme mohli mať vlastné písmo. Deťom sme predstavili súčasného vládcu, knieža Rastislava, a od posla sme dostali správu o dvoch cudzincoch zo Solúna. Tí sa po ceste k nám stratili v kukurici a my sme ich pomocou mapy museli hľadať. Vyčerpaným vierozvestcom, sv. Cyrilovi a sv. Metodovi, deti potom vlastnoručne pripravili kotlíkový fazuľový guláš a oni nás zas na oplátku naučili písať hlaholikou.
Svätoplukovi a jeho mocnej ríši, ale aj jej pádu a postupnému zániku patril deň číslo štyri. Pre Svätopluka sme zostrojovali lode z prírodných materiálov, dobývali sme územia, ale stihli sme sa povenovať aj nežnejšej práci – umeleckej tvorbe šperkov.
V posledný deň sme podnikli výpravu na hrad Devín. So sprievodkyňou sme spoznávali jeho zákutia, spravili sme si piknik a poobede sme pripravili a odprezentovali program pre rodičov. Deti im v ňom prerozprávali a zahrali celú históriu Slovanov na našom území, ukázali všetko, čo sme počas tábora robili a čo sme sa naučili. Nápomocná nám bola aj časová os, ktorú sme každý deň dopĺňali o dôležité údaje, roky a obrázky.
Zažili sme veľmi intenzívny týždeň plný hier, nových informácií, zručností aj kamarátstiev. Ostáva nám už len veriť, že o rok ho dotiahneme do dokonalosti následným wellness pobytom pre mamy-organizátorky 😉
Za tím domškoláckych mamičiek Lucia Mešková
PS: Počas celého tábora sme v rámci poobedného oddychu čítali (s malou cenzúrou kvôli mladším deťom) na pokračovanie dobrodružný príbeh od slovenského autora Romana Brata Tajné písmo, ktorý tematicky výborne zapadá do danej témy.
20
0
20
20
