Domáce vzdelávanie podľa Pavla

Domáce vzdelávanie očami muža, otca domškoláckej rodiny. Siedmy diel.

Predstav nám stručne seba a svoju rodinu.

Sme štvorčlenná rodina: Pavel, Zuzka, 9-ročná Bianka a 4-ročný Marek. Deti sú na homeschoolingu od začiatku. Nikdy nechodili do klasickej škôlky ani školy. Pred tým, než sa narodili, sme veľa cestovali po svete a v obmedzenej forme sme s tým pokračovali, aj keď prišli na svet. Radi im ukazujeme, na akú krásnu planétu prišli. Páčia sa nám myšlienky worldschoolingu: „Svet je naša trieda“ a taktiež sebariadeného vzdelávania. Obdobie počas korony sme využili na spoznávanie Slovenska. Teraz nás čaká ďalšia veľká výzva: v apríli tohto roku sme kúpili sad, kde by sme sa spolu s deťmi chceli naučiť pestovať si zdravé jedlo s použitím permakultúrnych princípov. V ideálnom prípade viesť trvalo udržateľný a sebestačný život.

Ako a prečo ste sa rozhodli vzdelávať svoje deti doma?

S myšlienkou vzdelávať naše deti doma prišla manželka. Ako sa Bianka blížila do škôlkárskeho veku, začali sme rozmýšľať o vhodnej škôlke. Čítala veľa o Montessori pedagogike, potom lesnej a intuitívnej pedagogike. Chcela v prírode založiť takúto komunitnú škôlku, ale na svet sa prihlásil malý Marek, takže projekt sa neuskutočnil a Bianka ostala doma s malým bračekom. Keď sa blížil jej nástup do školy, rozmýšľali sme, čo ďalej a po tých všetkých informáciách nám pripadalo nevhodné dať ju do klasického „väzenia“ (kde sú deti nedobrovoľne a majú obmedzenú slobodu). Moja pôvodná predstava bola, že naše deti budú chodiť do bilingválnej školy. Prešiel som si teda dosť veľkou zmenou názoru od mojej pôvodnej predstavy.

Mal si spočiatku obavy z domáceho vzdelávania a z toho rozhodnutia?

Áno, určite. Mal som obavy, či nebude mať problémy, keď nastúpi na druhý stupeň do klasickej školy a stretne sa so známkovaním, skúšaním – skrátka, či to zvládne. Povedali sme si, že domáce vzdelávanie vyskúšame aspoň jeden rok (plánovali sme cestovanie počas roka a chceli sme byť flexibilní), no z roka na rok to predlžujeme. Potešilo nás, keď povolili vzdelávanie doma aj na druhom stupni, plánujeme s domácim vzdelávaním pokračovať.

S akými reakciami sa ohľadom domáceho vzdelávania stretávaš v širšej rodine či vo vašom okolí?

Manželkini rodičia nie sú z toho nadšení, považujú klasické školy za dobré. Myslia si, že deti nebudú dostatočne socializované a že ich tým ochudobňujeme. Keďže deti sa na rozdiel od starých ľudí rýchlo učia, myslia si, že ich treba zahltiť množstvom vedomostí, aby sa toho v mladom veku naučili čo najviac. Neuznávajú sebariadené vzdelávanie. Myslia si, že deti sa učia len vtedy, keď sa to od nich vyžaduje a kontroluje. Chceli by im dopriať také vzdelanie, aké dali manželke – plne stanovený program s množstvom krúžkov až do zotmenia. Keďže si ona tým prešla, vie, čo to znamená. Moji rodičia vyjadrujú skôr tichý nesúhlas. Na druhej strane, ja o domácom vzdelávaní s nadšením rozprávam svojim kolegom.

Aké máš koníčky a ako sa premietajú do vášho domáceho vzdelávania?

Patrím medzi šťastných ľudí, pretože môj koníček – programovanie ma aj živí. Vzhľadom na to zabezpečujem doma hlavne technickú podporu všetkého druhu. Celkom ma baví hľadať spôsoby, ako využiť techniku a internet pri vzdelávaní. K ďalším koníčkom patrí cestovanie a fotenie prírody, snažím sa ukázať krásny svet aj deťom. Ostatné koníčky sú krátkodobejšie, zvyknem sa pre niečo nadchnúť, naštudovať si o tom veľa informácií, ale po určitom čase sa tým nasýtim a prejdem k inej záľube. Častokrát svojim nadšením nakazím aj Bianku (napríklad som istú dobu „študoval“ písanie príbehov a Bianka dodnes rada píše vlastné príbehy a rozprávky). Môj príspevok k domácemu vzdelávaniu je teda doplnkový, sprostredkúvam im to cez moje nadšenie k rôznym záľubám.

Ako zhruba vyzerá váš deň alebo týždeň?

Ja som cez deň v práci a keď mám náhodou homeoffice, tak ma odháňajú, aby som ich pri vyučovaní nevyrušoval. Takže nasledujúce detaily programu sú sprostredkované od manželky. Bianka navštevuje dva dni do týždňa malú komunitnú súkromnú školu inšpirovanú lesnou a intuitívnou pedagogikou. Je tam zmiešaný kolektív detí rôzneho veku, uprednostňujú sa tam princípy spolupráce namiesto konkurencie, časté je učenie sa v prírode, niekedy sa tam uskutočnia aj rozhovory so zaujímavými ľuďmi, či rôzne exkurzie. Bianka je tam celý deň zhruba od ôsmej do štvrtej. Deti majú výučbový blok zhruba dve hodiny denne. V rámci poobedia majú aj keramický krúžok. Tieto dva dni vnímame hlavne ako socializáciu, väčšinu vzdelania sa snažíme pokryť doma v rámci troch dní v týždni. Tieto tri dni doma Bianka vstáva medzi 9:00 až 11:00 (je skôr nočný typ). Medzi 11:00 a 12:00 je obed. Po obede je 2-hodinový vyučovací blok: jednu hodinu sa venujú s manželkou Hejného matematike, druhú hodinu riešia slovenčinu v rámci projektu, ktorý si vytvára Bianka na ňou zvolenú tému. Potom od 14:00 idú von na tri až päť hodín, do lesa alebo na ihrisko, niekedy aj s kamarátkami. Po večeri v posteli je ešte hodina čítania – Bianka nahlas číta knihu. Potom si deti pozrú rozprávky v angličtine a o 22:00 ich musíme nahnať spať, lebo už nevládzeme. Takto vyzeral náš klasický týždeň donedávna. S kúpou sadu sa u nás veľa vecí mení. Napríklad sa učíme aj cestou vo vlaku a na pozemku sú deti okrem spánku celý čas vonku.

Ako funguje vaše domáce vzdelávanie?

Myslíme si, že hlavné vzdelanie deti získavajú z vlastných skúseností, zo žitia života samotného, nie len memorovaním z kníh. Dôležité je to, čo vidia u nás, všímajú si hlavne to, čo robíme, nie len to, čo sa hovorí. Najradšej by sme nasledovali myšlienky sebariadeného vzdelávania (unschooling). Snažíme sa, aby deti objavili to, kým sú, aké majú talenty a čo ich baví. Podporujeme ich tvorivosť a záujmy.

Zároveň sa snažíme napasovať na štátny vzdelávací program, keďže je to zo zákona povinné… Deti učíme aj klasické predmety ako matematika a slovenský jazyk. Vlastivedu a prírodovedu im sprostredkúvame priamo pri cestovaní. Angličtinu má Bianka z videí ako aj v komunitnej škole (tam má aj hudobnú, etiku formou spoločných kruhov a ďalšie predmety).

Ako vidíš rolu otca detí vzdelávaných doma? 

Otec poskytuje hlavne finančné zabezpečenie rodiny. Zároveň poskytuje aj emočnú a psychickú podporu manželke – ocenenie jej práce (že to, čo manželka pre rodinu robí, má význam). Aj preto je zhoda partnerov ohľadne domáceho vzdelávania ako aj podpora muža veľmi dôležitá. Ďalšou rolou otca je snažiť sa poskytnúť manželke čas pre ňu samotnú, keďže je s deťmi 24 hodín denne 7 dní v týždni, mohla by ľahko vyhorieť.

Čo ťa naučilo domáce vzdelávanie alebo Tvoje deti počas ich domáceho vzdelávania? Prekvapilo Ťa niečo?

Prekvapilo ma, že veci nie sú často také, aké si ich človek naplánuje. Napríklad sme si mysleli, že učenie pôjde s ľahkosťou. Vôbec sme na začiatku netušili, že by Bianka mohla mať nejaké poruchy učenia ako dyslexia…

Aké výzvy vidíš na domácom vzdelávaní?

So školopovinným učením sme u Bianky začínali potom, čo sa narodil Marek, a tak bolo pre manželku výzvou zvládnuť potreby bábätka aj vzdelávania. Zladiť potreby viacerých detí a domácnosti. Nájsť si pri tom všetkom čas pre seba, aby človek nevyhorel. U mnohých rodín výzvou môže byť aj finančné zabezpečenie rodiny, keďže často vypadne jeden príjem. Zároveň asi najväčšou výzvou je to, ako predložiť deťom učenie, aby sa chceli učiť to, čo od nich vyžaduje štátny vzdelávací program. Na začiatku sa to ešte dá, ale s pribúdajúcim vekom detí je to čoraz ťažšie a ťažšie. Nutnosť dodržať v presne stanovenom čase presne predpísané vedomosti si odporuje s myšlienkou slobody a sebariadeného vzdelávania.

Aké pozitíva prináša domáce vzdelávanie Tvojej rodine?

Flexibilitu, ktorú sme zo začiatku využívali pri cestovaní a teraz s kúpou sadu tam môžeme tráviť aj viac dní ako len víkend. Možnosť sprostredkovať deťom také hodnoty, ktoré považujeme my za dôležité. Radosť z pokrokov detí. A predovšetkým spoločne strávený čas s deťmi, nielen ich niekam ráno odovzdať a večer vyzdvihnúť a robiť policajta nad domácimi úlohami. Žiaden stres zo zlých známok, poznámok a podobne.

Aká udalosť, situácia alebo zážitok v súvislosti s domácim vzdelávaním Ti z posledného obdobia utkvel?

S prekvapením som si uvedomil, že keď sa moje deti spolu hrajú, rozprávajú sa po anglicky a k tomu akú dobrú anglickú výslovnosť má môj 4-ročný Marek. Naučil sa to z videí a od Bianky, my sme ho k tomu neviedli.

Ak by si Ty ako dieťa mal možnosť vzdelávať sa doma, využil by si ju?

To je ťažké povedať, lebo dospelý človek rozmýšľa inak ako dieťa. Vtedy také možnosti neboli, ale predpokladám, že áno.

Čo by si odkázal otcom, ktorí zvažujú vzdelávať svoje deti doma?

Je to ťažké, ale dôverujte intuícii manželky. Ak to chce ona, podporte ju.

Ďakujeme za rozhovor!