Peter Gray je americký psychológ a zástanca sebariadeného vzdelávania. Venoval sa výskumu vplyvu voľnej hry detí na ich vzdelávanie a naopak. Je autorom viacerých publikácií na túto tému a pre portál Psychology Today píše blog. Z neho sme pre vás vybrali príspevok, v ktorom autor stručne vysvetľuje pôvod demokratických škôl a sebariadeného vzdelávania.
Počuli ste už o škole Summerhill? V 60. rokoch a začiatkom 70. rokov minulého storočia by väčšina Američanov činných v oblasti vzdelávania s najväčšou pravdepodobnosťou odpovedala áno. V roku 1960 vyšla pre severoamerický knižný trh kniha Summerhill: A Radical Approach to Child Rearing (Summerhill: Radikálny prístup k výchove detí). Bola to zbierka textov Alexandra Sutherlanda Neilla, ktorý v roku 1921 založil radikálne alternatívnu internátnu školu, ktorá sa nakoniec definitívne usídlila v anglickom meste Leiston v grófstve Suffolk a dostala meno Summerhill. Veľmi pozitívny predslov ku knihe napísal známy psychoanalytik a sociálny kritik Erich Fromm a rýchlo sa stala bestsellerom. V 60. rokoch sa jej predali stovky tisíc výtlačkov a do roku 1970 bola povinným čítaním v približne 600 vysokoškolských študijných programoch (Miller, 2002).
Pamätám sa, že keď som si po prvý raz knihu prečítal a dostal som sa do diskusií o nej, tesne po ukončení strednej školy (v roku 1962), pomyslel som si: „Dni školského vzdelávania v jeho dnešnej nerozumnej podobe sú zrátané, teraz už poznáme alternatívu.“
A stále si to myslím.
„Deti sa naučia oveľa viac prostredníctvom vlastného prirodzeného bádania,
hry, konverzácie a skúseností v tom skutočnom svete,
než sedením v triedach.“
Summerhill je a vždy bola certifikovanou školou (pozn. red.: na Slovensku ekvivalent školy v sieti škôl a školských zariadení ministerstva školstva), pretože zo zákona je škola miestom, kde deti musia byť. Neill sa však veľmi nezaujímal o akademické vzdelávanie. Zaujímal sa o deti – skutočné, celé deti – a ich vývin. Hoci sa v Summerhille žiakom vždy ponúkali akademické vzdelávacie predmety, žiaci ich navštevujú len na základe vlastného rozhodnutia, žiadny z predmetov nie je povinný. Oveľa viac než akademické výsledky Neilla zaujímalo, či sú deti šťastné a aký je ich sociálny a emocionálny rozvoj. Vedel, že deti sa naučia oveľa viac prostredníctvom vlastného prirodzeného bádania, hry, konverzácie a skúseností v tom skutočnom svete, než sedením v triedach. Takisto vedel, že keď je človek šťastný a motivovaný, akademické vedomosti nadobudne kedykoľvek, keď bude chcieť alebo to bude potrebovať.
Historický a súčasný význam Summerhillu
Mnohé, ak nie väčšina škôl, ktoré sa dnes nazývajú „demokratickými školami“ alebo sa nejakým spôsobom zameriavajú na zachovanie práv detí a hodnoty slobody, vďačia za svoj filozofický základ aspoň čiastočne Alexandrovi S. Neillovi a Summerhillu.
Neillova kniha v USA takmer okamžite podnietila vznik Združeniu Summerhill, ktoré publikovalo Bulletin, a tak šírilo povedomie a informácie podporujúce slobodu vo vzdelávaní. V celých Spojených štátoch amerických začali vznikať nové malé súkromné školy označované všeobecne ako slobodné školy. Ťažko zistiť, koľko presne ich bolo, no jeden zdroj – New Schools Exchange Directory – spomína 320 takých prevádzok v roku 1971 (Houseman, 1998). Väčšinu týchto škôl zakladali idealisti, ktorí neboli celkom zbehlí v obchode a plánovaní fungovania organizácie, a tak mnohé nakoniec zanikli – čiastočne pre platobnú neschopnosť, čiastočne pre neschopnosť vytvoriť systematické postupy riešenia nezhôd medzi tými, ktorí boli so školou nejak spojení a čiastočne preto, že na začiatku 70. rokov opadla vlna idealizmu (bežne označovaná ako Hnutie), ktorá zapálila nadšenie mnohých mladých ľudí v 60. rokoch (Hausman, 1998).
Osobne som sa so Summerhillom prvýkrát stretol v škole Sudbury Valley School vo Framinghame v štáte Massachusetts. Tam chodil do školy môj syn a tam som začal svoj výskum v oblasti hry, vývoja detí a vzdelávania. Sudbury Valley bola jednou z tých malých škôl založených v 60. rokoch po inšpirácii Summerhillom, no na rozdiel od mnohých iných sa jej dostalo dôkladného plánovania a nebola naviazaná na žiadnu politickú ideológiu či hnutie. Tak ako Summerhill, aj Sudbury Valley sama seba považuje za slobodný trh myšlienok bez inštitucionálnej politickej agendy okrem slobody a rešpektu detí demokratických postupov. Už som v minulosti písal o Sudbury Valley (napr. tu) a jej hlavnom zakladateľovi Danielovi Greenbergovi. Preto na tomto mieste stačí uviesť, že Sudbury Valley oslávila pred štyrmi rokmi 50. výročie nepretžitého chodu a že bola tiež inšpiráciou k vzniku mnohých nových demokratických škôl na svete – svojím spôsobom vnúčat Summerhillu.
Summerhill stále funguje ako prosperujúca internátna škola, akceptuje aj pár žiakov dochádzajúcich denne a jej základňu tvorí približne 75 žiakov vo veku 5 až 17 rokov. Riaditeľkou školy je dcéra A. S. Neilla Zoë Readheadová. V minulosti škola čelila hrozbám britského Ministerstva školstva, že školu zatvorí, pretože porušuje zákon ustanovujúci povinný charakter vyučovacích hodín, no všetky podobné výpady prežila. V roku 2000 škola uspela v známom súdnom procese, keď školu podporili jej žiaci, ktorí pred súdom zinscenovali „školskú poradu“ (pozrite tu a tu). Prípad údajne viedol v Spojenom kráľovstve k reforme hodnotenia škôl ministerstvom školstva.
„Koncept slobody neospravedlňuje také správanie,
ktoré obmedzuje práva iných.“
Mantra Summerhillu: Sloboda, nie svojvôľa
Po tom ako vyšla v USA kniha Summerhill, sa Neill údajne dopočul (možno správne, možno nie) že „sloboda“, ktorú on propagoval, niektoré americké „slobodné školy“ nepochopili alebo nesprávne uplatňovali ako ospravedlnenie nedisciplinovaného a neprípustného správania sa žiakov. Ako nápravu Neill napísal novú knihu pod názvom Freedom-Not License! (Sloboda, nie svojvôľa!). V nej jasne vysvetlil, že sloboda sa týka práv jednotlivca, no každý z nás má svoje práva, a preto koncept slobody neospravedlňuje také správanie, ktoré obmedzuje práva iných.
Summerhill má vymožiteľné pravidlá a má ich aj väčšina súčasných škôl vychádzajúcich priamo alebo nepriamo z myšlienok Summerhillu. Pravidlá tvoria demokratickým spôsobom všetci dotknutí a „sloboda, nie svojvôľa“ je hlavným princípom ich tvorby. Ani Summerhill ani Sudbury Valley sa samy neoznačujú ako „slobodné školy“, pretože ten výraz evokuje anarchiu. Obidve školy uprednostňujú výraz „demokratická škola“ jasne vyjadrujúci existenciu pravidiel, ktoré sa tvoria demokraticky. (Viem, že niektorí moji priatelia a čitatelia by mohli silno argumentovať v otázke anarchie tým, že anarchia nie je v rozpore s poriadkom, no o tom môžeme diskutovať inokedy.)
Zoë Readheadová sa vrátila k téme sloboda, nie svojvôľa v knihe z roku 2021 Barefoot in November: Parenting the Summerhill Way (Naboso v novembri: rodičovstvo na spôsob Summerhill), ktorú všetkým rodičom odporúčam. Zrozumiteľne a „ľudskou“ rečou v nej opisuje, ako možno aplikovať v rodinách, hoci s obmenami, základné princípy slobody a vzájomného rešpektu, na ktorých Summerhill stojí, vrátane stanovovania pravidiel alebo hraníc. Ja knihu vnímam ako súbor návodov na prinavrátenie radosti a slobody rodičom i deťom.
Festival detstva v Summerhille
Summerhill bude oslavovať 5 . -10. augusta 2022 storočnicu na Festivale detstva (Festival of Childhood), ktorý sa bude konať v Leistone v blízkosti školy. (Škola má v tomto roku už 101 rokov, no oslavu stého výročia o jeden rok odložili pre Covid.) Z celého sveta sa tam zídu ľudia so záujmom o demokratické vzdelávanie a slobodu a šťastie detí. Je mi cťou, že som pozvaný ako rečník. Bude to moja prvá zahraničná cesta od pandémie ochorenia Covid a moja vôbec prvá návšteva školy Summerhill. Stretneme sa tam?
Na záver jeden z mojich obľúbených výrokov od Alexandra S. Neilla: „Úlohou dieťaťa je žiť si svoj život, nie život, ktorý by malo žiť podľa jeho úzkostlivých rodičov, ani život nalinkovaný vzdelávateľom, ktorý si myslí, že vie, čo je najlepšie.“
Zdroj: Blog Petra Graya na psychologytoday.com
Preklad: Diana Šimová
20
0
20
20
